História farnosti

Obec ako súčasť farnosti Malá Hradná

Obec Dubodiel do roku 1782 bola súčasťou starobylej farnosti Malá Hradná spolu s obcami Malá Hradná, Veľká Hradná, Dubodiel, Ruskovce, Horné a Dolné Držkovce, Čuklasovce, Svinná, Malá Neporadzka a Kochnáč. V stredoveku farnosť Malá Hradná bola súčasťou vyššieho správneho zriadenia, ktorým bol starobylý archidiakonát Hradná. Archidiakonát Hradná (Bánovská kotlina) bol súčasťou Nitrianskej diecézy spolu s katedrálnym a Trenčianskym archidiakonátom.

V roku 1264 sa spomína hradniansky archidiakon Ján a v roku 1329 v Malej Hradnej stál kamenný kostolík Všetkých svätých, ktorý bol postavený na pozemku šľachtica Štefana zvaného Pohan.

V roku 1332 prvý historicky doložený farár na Malej Hradnej Martin pápežským vyberačom z Avignonu zaplatil desať grošov. Táto suma predstavovala približne jednu desatinu celoročného príjmu celej farnosti.

Povýšenie Dubodiela na samostatnú farnosť v 1782

Patrónom tak filiálneho kostola v Dubodieli ako aj farského v Malej Hradnej bol šľachtický rod Ilešháziovcov. Pre vznik novej farnosti v Dubodieli bolo treba splniť aspoň tri podmienky. Vyžadovala sa tu existencia filiálneho kostola, ktorý by bol so súhlasom nitrianskeho biskupa povýšený na farský, ekonomická sebestačnosť novej farnosti, o čo sa mal postarať najmä miestny svetský patrón a napokon hybným impulzom musela byť aj dobrá vôľa zemepána Jána Ilešháziho, ktorý bol iniciátorom celej tejto akcie.

Už v roku 1774 sa vo filiálnych obciach Dubodiel, Cimenná, Veľká Hradná a Čuklasovce robil prieskum možného zriadenia novej farnosti v Dubodieli. Na čele celej akcie zriadenia novej farnosti na Dubodieli stál vtedajší trenčiansky župan gróf Ján Ilešházi. Celá udalosť povýšenia filiálneho kostola v Dubodieli sa dlho odkladala. Až v júli 1782 nitriansky biskup Anton Révaj rozhodol, že obce Dubodiel, Veľká Hradná a Cimenná sa vyčleňujú z farnosti Malá Hradná a vytvárajú samostatnú rímskokatolícku farnosť Dubodiel. Zároveň filiálny kostol v Dubodieli bol povýšený na farský. Prvým farárom sa stál Ján Miština, rodák z Bánoviec nad Bebravou. Od augusta 1782 sa zaviedla nová matrika v Dubodieli, čim sa úradné matričné zápisy obcí Dubodiel, Cimenná a Veľká Hradná preniesli z Malej Hradnej do Dubodiela.

Stav po zriadení novej farnosti

O celé hospodárske zabezpečenie novozriadenej farnosti v Dubodieli sa postaral miestny zemepán gróf Ján Ilešházi. Na kostol daroval 300 rýnskych zlatých, z čoho sa mali financovať liturgické predmety i opravy kostola. Základinou 800 rýnskych zlatých župan Ján Ilešházi položil základ pre stály príjem farára pôsobiaceho v Dubodieli. V roku 1781 bol prestavaný pôvodný dom hájnika Jakuba Chládeka na farskú budovu ako bývanie pre duchovného správcu v Dubodieli.

Spolu so zriadením novej farnosti v Dubodieli bola postavená aj cirkevná ľudová škola v roku 1781. Jej prvým učiteľom bol Ignác Jasnický, ktorý zahynul pri povodni v roku 1815.

Zasvätenie kostola v Dubodieli

Farský kostol v Dubodieli bol a je zasvätený Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej (Eucharistii).

Prvá správa o kostole

Prvá písomná správa o jestvovaní kostola v Dubodieli je v urbári Trenčianskeho hradného panstva z roku 1623. V súvislosti s ťažbou hrnčiarskej hliny v chotári obce, od ktorej sa platil 1 zlatý a 50 denárov, sa uvádza, že tento poplatok bola daný na opravu miestneho kostola, o čom kostolníci každý rok sa zaviazali podávať vyúčtovanie provízorovi panstva v Bánovciach. Podľa tejto správy možno predpokladať, že starý kostol v Dubodieli bol postavený už niekedy začiatkom 17. storočia.

Stavba nového kostola

V marci 1922 staviteľ Juraj Bélik z Nitry navrhol plány nového kostola. Stavebné práce prebiehali celý rok 1922 a 1923. Začalo sa s asanáciou starého kostola. Na jeho mieste sa začal stavať nový kostol. V septembri 1922 pri stavbe strechy sa zrútil krov nad svätyňou a zabil dvoch robotníkov (medzi nimi bol 24-ročný Ján Petrík z Dubodiela a istý 17-ročný Vojtech Abrahám zo Solčian). Kostol bol dlhý 33 metrov a šíroký 10 metrov. Strecha kostola (loď a svätyňa) sa pokryla šindlom a strecha veže plechom. Náklady stavby kostola dosiahli úctyhodnú sumu na vtedajšie časy: 606 756 korún. Ručné práce, furmanky a vozenie dreva si vykonali veriaci svojpomocne pod dohľadom staviteľa Juraja Bélika. Biskup Karol Kmeťko prispel sumou 55 000 korún, členovia urbariátu z Dubodiela 200 000 korún, farár Alexander Gabriel sumou 2601 korún, gróf Max Attems Gilleis drevom v hodnote 281 100 korún.

Farári pôsobiaci vo farnosti Dubodiel od r. 1782

• Ján Miština 1782 - 1793

• Martin Dostál 1793 - 1811

• Ján N. Krecháč 1811 - 1836

• Ignác Sabinovský 1836 - 1842

• Martin Sekáč 1842 - 1889

• Štefan Rényi 1889 - 1907

• Alexander Gabryel 1907 - 1928

• Gašpar Kostyal 1928 - 1934

• Pavol Bezák 1934 - 1961

• Edmund Markovič 1961 - 1968

• Jozef Mikula 1968 - 1992

• Ján Slávik 1992 - 1998

• Štefan Dzurianik 1998 - 1999

• Jozef Vojtek 1999 - 2002

• Viliam Chrastina 2002 - 2013

• Peter Bajzík 2013 - 2023

• Ľuboš Utekal 2023 -